Patrí medzi najstaršie obilniny. V minulosti sa používal jačmeň na každodennú výživu, ale aj ako odvar namiesto materského mlieka alebo na posilnenie mužov pred zápasmi a vojenskými bitkami, pri rekonvalescencii a pre ľudí vyčerpaných úpornými chorobami. Na naše územie priniesli jačmeň sťahovavé národy z juhozápadnej Ázie asi pred piatimi tisíckami rokov. Jačmeň je v porovnaní podľa osevnej plochy štvrtou najrozšírenejšou poľnohospodárskou plodinou na svete.

V kuchyni

Zrno jačmeňa je vhodné na nakličovanie, ale aj na tepelnú úpravu do polievok, nátierok, šalátov, na zapekanie, dusenie i ako príloha. Múka z jačmeňa nahého má vyšší obsah proteínu, tuku a popolovín ako múka pšeničná.

Pre zaujímavosť

Staroveké národy pestovali jačmeň nielen ako potravinu, ale varili z neho aj pivo. V Starom Egypte faraónov kráľovský dvor vypil denne 130 džbánov piva. Veľmi významnú úlohu hral jačmeň u starých Grékov a Rimanov. Jačmenná kaša bola v tom čase bežným jedlom, ale slúžila aj ako obeť bohom. Jačmenné odvary posilňovali pri športových zápoleniach gladiátorov v aréne. Užívali sa tiež ako náhradná výživa dojčiat a posilňujúci prostriedok pre rekonvalescentov a ťažko chorých. Čínska a indická mytológia kladie jačmeň na jedno z prvých miest medzi poľnými plodinami. Jačmenné zrno slúžilo starým Indom, Grékom, Rimanom, Arménom a Nemcom ako najmenšia miera váhy a dĺžky.