Špalda je druh rozpadavej pšenice. Bola pestovaná v Európe už pred 8000 rokmi, pestovali ju Egypťania, Kelti aj Germáni. Za pravlasť špaldy je všeobecne pokladaná Mezopotámia. V histórii bola špalda obľúbená pre svoju orechovú chuť najmä v nemecky hovoriacich krajinách. Za jej významný pokles v pestovaní môže predovšetkým nástup Adolfa Hitlera, ktorý vydal zákon zakazujúci jej pestovanie. Potreboval zintenzívniť nemecké poľnohospodárstvo a špalda má nižšiu výnosnosť. Postupne ju vytlačila pšenica ozimná, ktorá má väčšie výnosy a lepšie vlastnosti pre pekárov. 

V kuchyni

Na obed si so špaldovou celozrnnou múkou pripravíte halušky, pirohy, lokše, palacinky, alebo zahustíte sýtu polievku. Na zahustenie, či obohatenie týchto jedál vlákninou môžete využiť aj špaldové otruby - je to vonkajšia vrstva zrna, ktorá sa odstraňuje pri mletí bielej múky, no obsahuje najviac dôležitých vitamínov a minerálií. Po obede si zamaškrtíte na sladkom ovocnom koláči zo špaldovej múky a na večeru si dajte kúsok špaldového kváskového chleba alebo pečivo so zeleninou.

Pre zaujímavosť

Už v 12.storočí Sv. Hildegarda povedala: "Keby už človek nemohol nič jesť a nič mu nepomáhalo, špalda ho postaví na nohy." Odporúčala špaldu pri viacerých zdravotných problémoch - proti nedostatočnému prekrveniu, na nervovú výmenu látok, na dodanie sily svalom, väzivám a pletivám. Popísala ju ako základný článok potravy, pretože "je to najlepšia obilnina". Podľa Hildegardinej zdravovedy by sme mali jesť najmä celozrnný pšeničný, alebo biely špaldový chlieb a pečivo. Avšak špalda v akejkoľvek forme - či ako zrno, otruby, krupica, či múka - vždy si zachová svoj ozdravný účinok.