Tento ovos je vypestovaný bezorebným spôsobom (no till), kde poľnohospodár namiesto orby buduje organickú hmotu v pôde používaním medziplodín, zeleného hnojiva a minimalizáciou techniky. Zrno je vysokej kvality a čistoty.

Ovos je najmladšia zo všetkých obilnín, jeho prednosti objavili až v rannom stredoveku. Rímsky spisovateľ Plínius v 1. storočí n.l. zaznamenal, že germánske kmene sa živia ovsenou kašou. Germánski bojovníci nazývali ovsenú kašu "pokrmom bohov" a varievali si ju pred bojovým ťažením. Dodalo im to množstvo energie. Starí Rimania zase s obľubou máčali ovos vo víne, ktoré potom pili vojaci pred bojom, zatiaľ čo ten ovos dávali koňom. Škóti vyrábali z ovsa whisky, piekli z neho chlieb a jedli každé ráno porciu kaše (porridge) a to postojačky, aby sa toto požehnané jedlo rozložilo po celom tele. 

Ovos v kuchyni

Ovos je vhodné kombinovať so strukovinami, nakoľko proteíny týchto dvoch druhov potravy sa dobre dopĺňajú. Ovos je chudobný na aminokyseliny lyzín a treonín, zatiaľ čo metionínu má nadbytok. U strukovín je to presne naopak. Ovos a strukoviny skombinované v jedle tak dávajú kompletné proteíny, napríklad fašírky z ovsa so šošovicovým prívarkom alebo kaša zo zŕn nahého ovsa s tofu a naklíčenou mungo fazuľou...