Uhlíková stopa

11.02.2021
  • Uhlíková stopa

Toľko sa o nej hovorí až je z toho synonymum pre  ekologickosť, resp. neekologickosť našich činností, alebo predmetov ktoré používame. Hovorí sa o uhlíkovej stope lietania, uhlíkovej stope spotrebičov, uhlíkovej stope potravín. Poďme sa na ňu teda pozrieť trochu podrobnejšie.

Uhlík

Uhlík ako chemický prvok je veľmi stabilný a v prírode sa nachádza v naozaj obrovskom množstve. Je totiž skoro všade, v organických aj anorganických zlúčeninách. Poznáme ho ako grafit (tuha), alebo diamant.  Forma v ktorej nás bude zaujímať teraz je oxid, konkrétne oxid uhličitý, čiže CO2. Ten vzniká pri spaľovaní tuhých palív, ropy a zemného plynu. Späť do organických zlúčenín sa dostáva v procese fotosyntézy. Cyklus donedávna fungoval dobre, až kým sme nezačali spaľovať fosílne palivá. Presne tu je pes zakopaný. Fosílne palivá boli milióny rokov bezpečne uchované v zemi. My sme ich však začali pred 150 rokmi masívne ťažiť a nadšene používať. V enormnej miere to nakoplo ekonomický rozvoj, vďaka uhliu začala industriálna revolúcia, neskôr sa objavením ropy transformoval celý náš svet. Hospodársky rast, prosperita, bohatstvo...  Západný svet. Najprv to vyzeralo pozitívne. Prestali sme vo veľkom vraždiť veľryby len na to aby sme mohli svietiť, znížila sa spotreba slonoviny, lebo ju nahradili plasty... lenže žijeme v uzavretom ekosystéme a tak všetok ten uvoľnený uhlík niekde musí skončiť. Ako píšem vyššie, je veľmi stabilný. Čiže on nezmizne. Iba sa premení na plyn. Skleníkový plyn. Ľudom to najprv nedošlo, ale už dosť dlho vieme, že je to neudržateľné. Naša túžba po blahobyte, prosperite a bohatstve nám však zaslepuje oči.

Uhlíková stopa

Každá vec, každý objekt, každá naša činnosť má svoj ekologický dopad. Svoju ekologickú stopu. Dobrá správa je, že sme ju začali kvantifikovať. „Vo všeobecnosti sa pod uhlíkovou stopou rozumie objem emisií takých plynov, ktoré majú dopad na podnebie Zeme, pričom tieto emisie sú spôsobené človekom. Definícia uhlíkovej stopy nie je jednotná, pretože je možné ju chápať v užšom aj širšom ponímaní.“[1] Na výpočet uhlíkovej stopy sa používa množstvo CO2 v kilogramoch. Ostatné skleníkové plyny ako metán (CH4), alebo oxid dusný (N2O) sa prepočítavajú na ekvivalentné množstvá CO2. „Rozdielne sa dajú definovať aj aktivity človeka, ktorých dopad sa berie do úvahy. Môžeme zvažovať len priame aktivity ako napríklad používanie motorových prostriedkov, alebo spotrebu elektrickej energie. Pri širšom pohľade však môžeme brať do úvahy aj emisie, ktoré vznikli počas celého životného cyklu výrobkov a služieb, od získania surovín na ich výrobu, až po spracovanie odpadu z nich. Takýto širší prístup je však ťažšie kvantifikovateľný, pretože nie je jednoduché určiť hranice takejto analýzy.“[1]

Tak a teraz jednoducho po lopate

čím viac kíl CO2 sa vyprodukuje pri výrobe daného produkty tým je neekologickejší. Alebo naopak čím menej CO2 vyprodukujeme my, našimi aktivitami tým máme menšiu uhlíkovú stopu. Priemerný Slovak za rok 2020 vypustil do atmosféry 5888 kg CO2. Európan 8608kg, svetoobčan okolo 4roch ton. Ak však chceme udržať globálne oteplenie pod 2°C mal by byť celosvetový priemer 2 tony CO2 za rok!!! Sú krajiny kde to nie je problém. Sú však aj také, kde je priemer na občana 16 či až 20ton! Rekordér je Qatar s 38 tonami/osoba a najväčší minimalisti sú v Afrike, kde mnohé krajiny majú priemer na občana iba 100kg CO2 za rok.

Čo stým?

Na jednej strane je to čistá depresia. V podstate každá naša činnosť má svoju uhlíkovú stopu. Už nevieme existovať bez toho aby sme nevypúšťali CO2 do atmosféry. A naše emisie stále ešte rastú. Na druhej strane hovorí sa o tom naozaj veľa a mnohé slová sa už aj pretavili do skutkov. Pre nás je dôležité zistiť čo môžeme spraviť my. Čo môžeme spraviť teraz? Čo v horizonte napríklad najbližších 3 rokov? Veľmi zaujímavé je zistiť kde sú vaše silné, alebo slabé stránky. Základné aspekty nášho života, ktoré výrazne ovplyvňujú našu uhlíkovú stopu sú:
  • Bývanie
  • Doprava
  • Stravovanie
  • Obliekanie
  • Cestovanie
Rozdiely dokážu byť výrazné. Napríklad naše bývanie môže produkovať ročne od 1000kg CO2 až po 4000kg CO2 v prípade, že sme bežní ľudia s bežným domom. Nevlastníme ani luxusné vily ani mini dreveničky. Ročná bilancia produkcie skleníkových plynov je nesmierne odlišná aj v prípade stravovania vitariána (cca 440 kg), vegána (cca 950 kg), vegetariána (cca 2000 kg) či človeka konzumujúceho mäso (6200 kg). Nemusíme byť askéti, ale v každej z týchto sfér vieme určite niečo urobiť. Nestačí len separovať plasty a chodiť do práce na bicykli. Dá sa zamyslieť nad každou jednou vecou ktorú kupujeme: potrebujem ju?  Potrebujem jej takéto množstvo? Existuje ekologickejšia verzia? Musí byť v obale? Neviem si ju vyrobiť? Ako bola  vyrobená? Z čoho? Kde? Len si predstavte čo všetko ľudia nemali pred 100 rokmi a ako im bolo dobre! Prečo potrebujeme gadgety na každú jednu prkotinu?
Existujú Uhlíkové kalkulačky.
Samozrejme výpočty sú orientačné, ale perfektne v nich vidno čo má akú váhu. Napríklad u mňa je najväčší problém v dome. Už dlhšie sa chceme sťahovať do menšieho a úspornejšieho domčeka. Možno táto informácia bola tá povestná posledná kvapka! Veľa spraví aj spôsob dopravy a možno vás prekvapí koľko robí strava! Vyskúšajte si ju sami a potom pochopíte prečo som písal môj predchádzajúci blog.
Kalkulačka tu. 
 
Zdroje
1.       http://www.ekologika.sk/uhlikova-stopa.html
2.       https://sk.wikipedia.org/wiki/Uhl%C3%ADk#Anorganick%C3%A9_zl%C3%BA%C4%8Deniny
3.       https://iep.sk/kalkulacka
4.       https://www.asb.sk/stavebnictvo/technicke-zariadenia-budov/energie/uhlikova-stopa-byvania-v-globalizovanych-domoch
 




Súvisiace články


Jesť či nejesť mäso?
84

Jesť či nejesť mäso?

Aká je uhlíková stopa mäsa? Aké sú dôvody prečo jeme, alebo nejeme zvieratá? Naša krátka úvaha o dopade naších rozhodnutí.