„There is no PLANet B“
25.05.2020
Môj pocit
Ekológia sa dostáva do popredia, vznikajú nové bezobalové obchody, zakazujú sa jednorazové plasty, máme recykláciu odpadov a veľa iných dobrých vecí, ktoré tu ešte pred nedávnom neboli. Na prvý pohľad to vyzerá, že sa veci menia k lepšiemu. Je to naozaj však tak?
Nechcem teraz robiť hĺbkové analýzy ani vás zahlcovať číslami. Ide mi skôr o pocit, bežné pozorovanie okolia. Koľko z týchto nových smerov ide naozaj do hĺbky? Koľko ľudí rieši ekológiu naozaj dôsledne? Mnohí určite áno. Ale ľudí je stále viac, takže to čo možno stačilo pred 10timi rokmi dnes už nestačí. Kto z nás si naozaj myslí, že to naša zem to dá. Však to dala už milióny rokov, čo miliardy rokov. Číslo ktoré si ani nevieme predstaviť. My vidíme tak na 50, možno 100, možno 200 rokov dopredu. Vidím tu taký paradox: V globále na matku zem myslí málo ľudí, avšak skoro všetci žijeme v presvedčení, že ona to zvládne. Že jej samo očisťovacia schopnosť je takmer dokonalá, že my ju nedokážeme zničiť. V tomto sa však šeredne mýlime.
Vrchol potravinového retazca
Homo sapiens sa pri kognitívnej revolúciu, ktorá začala cca 70 tisíc rokov dozadu vyšvihol zo stredu potravinového reťazca na prvé miesto za približne 20 tisíc rokov. To však bola doba Pomalá (aj keď pre ostatné živočíchy to bola taká závratná rýchlosť, že na to doplatili životom svojho druhu). Zem, faunu aj flóru ničíme od vtedy stále viac a rýchlejšie. Naša dokonalosť prispôsobovať sa je však naozaj na „veľkej“ úrovni. To čo nám najprv trvalo 20 tisíc rokov, sme neustále zvládali skôr a ešte skôr. Ako vyzeral svet v roku nula a ako vyzerá po 2 tisícich rokoch? Alebo dokonca ako vyzeral pred 200 rokmi? Všetko sú to také pomyselné míľniky. Najprv sme iba vynašli oheň, reč a pazúrik. Potom nastal náš letopočet a začala sa moderná doba, nakoniec prišla industriálna revolúcia na ktorú sme takí pyšní a pritom je to možno začiatok nášho konca!
Nie je žiaden plán B
My naozaj nemáme záložný plán, nemáme druhú planétu! Nie je kam uniknúť. A zmeny ktoré robíme sa nedajú jednoducho opraviť ako defekt na aute. Možno si hovoríte, že je to prirodzené. Kognitívna revolúcia bola prirodzená, industriálna revolúcia bola tiež prirodzený vývoj, ľudia objavili uhlie, paru a už to išlo. Áno, ale ako to, že prirodzene nezatiahneme ručnú brzdu keď vidíme koniec koľajníc? Neandertálec naozaj nemohol vidieť, že ho homo sapiens asimiluje. Trvalo to príliš dlho a jeho rozhľad bol naozaj malý. Ani britskí vedci a vynálezci nemohli tušiť kam to všetko povedie. Alebo mohli? My už dnes jasne vidíme, že ak budeme naďalej len konzumovať, vyvíjať nové umelé materiály, nové technológie, tlačiť na vyššie predaje a zisky tak o 200 rokov to už bude ozaj katastrofa. A aj tak to mnohích vôbec netrápi.
Nejde tu však len o hmotu. Tá sa naozaj dá ľahko (alebo ľahšie) opraviť. Možno naozaj vymyslíme doteraz neznáme technológie, ktoré budú vedieť rozložiť plasty na pôvodné zlúčeniny, ktoré budú vedieť vyčistiť vzduch aj vodu... Vyhynuté druhy už znova nevzkriesime, ale tak to by som už asi fakt zachádzal ďaleko.
Horalka na pumpe
Je tu však ešte jedna vec. A keďže je najdôležitejšia, nechal som si ju pekne nakoniec. Naša myseľ. Kto rieši ekológiu a budúcnosť zeme aj na vnútornej úrovni? Staráme sa o svoju bdelosť? Všímavosť? Pozornosť? Sme dostatočne súcitní aby sme si nekúpili horalku na pumpe, lebo obalom z nej sa môže udusiť Pelikán v delte Dunaja? Koľko ľudí na zemi ráno hodinu medituje aby sa ukľudnili a následne cez deň nekonali unáhlene, zbrklo, inými slovami nezodpovedne? Ak nie sme všímaví a bdelí asi ťažko budeme zodpovedne plánovať naše nákupy, cesty do práce, dovolenky aj všetky ostatné drobnosti nášho života. Keď sme nevšímaví, nekľudní, automaticky siahame po rýchlych riešeniach. Lebo je to jednoduchšie. Načo používať látkové plienky, keď jednorazové sú jednoduchšie? Načo si budem chystať obed do práce, keď si môžem objednať takeaway na každom rohu? Príkladov je toľko, koľko aj riešení. Ak niečo nerobíme, je to len výhovorka. Nehľadám dokonalosť, to by z nás zas robilo neurotických psychopatov, ktorí by sa nenajedli v reštaurácií ako Nicholson v Tak dobre ako sa len dá. Ale my naozaj môžeme prísť do bodu, kedy sa to už nebude dať vrátiť naspať, industriálnu revolúciu sa nepodarilo zastaviť lebo nikto nechcel, lebo všetkým bolo stále lepšie a lepšie. Ale čo teraz? Potrebujeme sa stále zlepšovať? Potrebujeme stále viac GB na telefóne, Pixelov na foťáku? Je naozaj online svet o toľko šetrnejší k prírode? Však to sú len ďalšie dáta, ďalšie hardvér skrine, úložné miesta, optické káble v zemi a iné nezmyselnosti. Planéta nepotrebuje viac úspešných ľudí, viac vecí, viac vychytávok, alebo dokonalejšie veci a dokonalejšie technológie.
Naša planéta potrebuje prežiť.
Janči V.
BezOdpadu.sk