Prečítal som knihu

Prečítal som knihu. Bol to veľmi hlboký zážitok. Táto kniha veľmi výrazne mení pohľad na problémy súčasného sveta. Myslím, že zmení vaše zabehnuté spôsoby uvažovania. Nezáleží na tom či ste environmentálny začiatočník, alebo človek znalý veci, tento text otrasie vašimi názormi, doplní váš rozhľad a privedie vás k hlbokým úvahám. Má v sebe potenciál priniesť zásadnú zmenu do vzorcov nášho správania.

Kniha sa volá Klíma: Nový príbeh. Ako to už názov naznačuje zaoberá sa klimatickými otázkami. Autor Charles Eisenstein má dar reči, rozumu aj múdrosti. Jeho hlboké filozofické úvahy sú prudko čitateľné, jasne usporiadané a aj keď pojednáva o ťažkých a negatívnych témach je primerane prepletená pozitívnou atmosférou. Nie je to ďalšia s katastrofických kníh ani odborná klimatologická encyklopédia. A pritom dáta v nej obsiahnuté sú solídne, fakty o ktorých píše sú smutné, možné scenáre desivé.

Klimatické otázky a problémy s nimi spojené sa dostávajú už aj do masmédií. Na prvý pohľad to znie dobre. Povieme si, že však čím viac ľudí o tom bude počuť tým lepšie. Ako však na vás pôsobia všetky tie depresívne informácie? Máte chuť niečo vo svojom živote zmeniť? Možno zopár ľudí áno, ale ako vidíme, v globále Zem ničíme stále viac a efektívnejšie. Spôsob informovania je v prevažnej miere postavený na zastrašovaní. Strach len prilieva olej do ohňa. Reštrikciami, uhlíkovými daňami a technologickými super nápadmi problém nevyriešime, pretože takýto typ zmýšľania je skôr súčasťou problému ako takého, než jeho riešenie.  Neustále prerátavanie ekologickosti pomocou uhlíkového naratívu spôsobuje radosť pár matematickým mysliam (ako tej mojej), ale bežná populácia sa v týchto číslach buď stráca, alebo ich nezaujímajú. Sám  som pred prečítaním tejto knihy veľa písal o uhlíkovej stope a bodoch zlomu, pretože mňa to oslovilo... opúšťam tento spôsob uvažovania, pretože nejde o oslovenie pár nadšencov. Ide o oslovenie masy!

Čo tak sa pozrieť na problém cez lokálnejšie a uchopiteľnejšie pojmy? Čo sa tak pozrieť na náš pocit, nie na dáta. Ako vyzerá potok za vaším domom? Čo myslíte ako sa darí divokým zvieratám? Ako je na tom hmyz? Koľko máme čistej podzemnej vody? Ako píše Charles: „ Krajina nám zomiera pred očami a deje sa to už od čias staroveku. Musíme prestať s jej ničením. Toto je omnoho väčšie než emisie skleníkových plynov. Znamená to vytvoriť úplne odlišný typ vzťahu s pôdou a vodou, než na ktorom bola naša civilizácia v posledných tisícročiach postavená. Mrzí ma to, no prosté prepnutie na takzvané obnoviteľné zdroje energie nestačí. Musíme nájsť odpovede na  hlbšie otázky ako „Na čo sme tu?“ „Aká je rola ľudstva na Zemi?“ „Čo chce Zem samotná?“

Vidíte, jednoduché to nebude, pretože takéto otázky si ľudia kladú už dlho.  Otázka je však koľko ľudí si takéto otázky kladie? A druhá otázka je ako hlboko sa do nich ponárame a ako dôsledne sa na ich základe meníme. V mladosti sa nimi zaoberá všelikto, v dospelosti si však mnohí povedia, že na to už nemajú čas, prioritu dáme do niečo iného. Avšak „k uzdraveniu nedôjde prostredníctvom minimalizácie nášho pôsobenia. Príde k nemu prostredníctvom premeny povahy nášho pôsobenia.“

Charles nás už hneď na začiatku vytrhne z nášho pohodlného uvažovania, že však to tie veľké korporácie, to veľké firmy, v trochu lepšom prípade: to naše auto, alebo veľký dom. To tí druhí! „Ide o to, že uzdravenie spoločnosti zohráva kľúčovú úlohu pri uzdravení ekosystému. V prvom rade je to nevyhnutné, pretože je veľmi ťažké v človeku vyvolať lásku k druhým, ak ten istý človek zúfalo zraňuje sám seba. Človek ktorý trpí, zväčša svoje utrpenie šíri aj ďalej“.  Takže tu sa nebavíme o materialistických riešeniach. Ako minimalizovať odpad, ako znížiť svoju uhlíkovú stopu, ako šetriť vodu, ako pestovať plodiny bez chemických postrekov. Tieto veci sú dôležité, ale pokiaľ skutočne pochopíme silu nášho pôsobenia na svet okolo seba a úprimne si povieme, že chceme byť lepší, budeme pracovať na tom aby sme mali jasnejšie vedomie, menej hnevu, menej pripútanosti, keď uvidíme skazu našich túžob a slepotu našej ľahostajnosti, tak k tomuto ozdraveniu príde prirodzene.  V podstate ako vedľajší efekt ozdravenia nás. Narkoman neopustí drogu, keď mu niekto druhý povie, že ho to ničí. Opustí ju iba keď sám pochopí jej nebezpečenstvo a keď zmení svoj spôsob uvažovania. Vtedy ju však opustí natrvalo a nič už neotrasie jeho pohľadom na svet.

Pozrite sa, ako sa ako spoločnosť vyvíjame. Zlepšuje sa to. Už neplatí zub za zub, oko za oko, už aj ženy majú právo voliť (chápete, že len pred nedávnom to možné nebolo? Aký obmedzený typ vedomia vytváral takúto spoločnosť?). Mnohé hrubé mentálne konštrukty sme už odstránili. Avšak jadro stále nechápeme. Stále máme potrebu podporovať skôr ekonomický rast ako rozvoj šťastia. Stále si dokonca šťastie zamieňame s materiálnym blahobytom. Ako môže na konečnej planéte dochádzať k nekonečnému ekonomickému rastu? Tak ako jedného dňa  aj Rímska ríša prišla na hranice možností svojej expanzie (ktorá jej umožňovala prežiť), tak aj kapitalizmus prichádza k bodu, kedy hospodársky rast nebude možný.

Nemusíme mať hlavu v globálnom svete. Stačí základné zamyslenie sa: „ Ako sa chcete rozvíjať vy? Ktorá budúcnosť je bližšia vašim ašpiráciám: gigantická plochá TV obrazovka a robotický systém na upratovanie vo veľkoplošnom dome s tromi garážami, do ktorého sa môžete dostať vašou vlastnou helikoptérou? Alebo malý dom z prírodných materiálov postavený podľa posvätných geometrických proporcií, obkolesený záhradami prekypujúcimi životom, plným vtákov a s cestičkami, ktoré ho spájajú s ostatnými obydliami v komunite ľudí, na ktorých vám mimoriadne záleží?“. Väčšina čitateľov tohto blogu (a Charlesovej knižky) prirodzene inklinuje k možnosti B. Nie ste sami. Chcete rozvíjať vašu intuíciu, autenticitu a emocionálnu inteligenciu? „Mnohí ľudia sú hladní práve po tomto druhu rozvoja. Viete si predstaviť čím by sa naša spoločnosť mohla stať, keby  ho miesto marginalizácie kolektívne podporovala a a nasledovala? Takýto rozvoj určite nevyžaduje zvýšenú spotrebu energie alebo materiálov.“

Veľa krát som dočítal kapitolu s pocitom hlbokej ľútosti nad stavom ľudstva, nad sebou samým. Kam sme sa to dostali? Ako to, že sme toto dokázali? Ako môžeme byť taký hlúpy a slepý?  Rovnako často som však jasal nad vhľadmi a riešeniami s ktorými Charles prichádza. Na čo upriami svoj zrak, to vám dokonale priblíži a sprístupní. Či už je to Voda, Uhlík, Bio diverzita, Spoločnosť, alebo peniaze. A takmer vždy rozbíja mainstreamové plytké (a nefunkčné) riešenia.  

Úplne úžasná je kapitola o regeneratívnom poľnohospodárstve. Štandardne si myslíme, že bez veľkoplošného monokultúrneho spôsobu pestovania by bol na zemi hlad. Dlhoročné projekty pionierov regeneratívneho pestovania ako Joel Salatin, alebo Allan Savory nám ukazujú, že opak je pravdou.  „Industriálne poľnohospodárstvo je nielenže z dlhodobého hľadiska neudržateľné, ekologicky orientovanému poľnohospodárstvu nie je schopné konkurovať ani z krátkodobého hľadiska.“ Kvantitatívne sa to ťažko dokazuje. Jednak chýbajú dáta a jednak náš spôsob porovnávania výsledkov je zameraný na kvantitu a nie kvalitu. Avšak pokiaľ vnímate hodnotu prírode blízkeho života, tak čísla prestávajú mať význam.  Pokiaľ by sme porovnávali pestovanie napríklad GMO kukurice na 1ha, ktorá by bola hnojená chemicky a zavlažovaná umelo, tak dostaneme väčšiu výťažnosť ako na 1ha prírodného poľa. Ale ako dlho a za akú cenu? Pokiaľ na prírodný hektár pustíme aj sliepky a budeme tam pestovať aj fazuľu aj tekvicu, tak získavame ďalšie benefity ako likvidácia škodcov (teda absencia potreby postreku), symbióza rastlín, menej zavlažovania a podobne. O kvalite potravín ani nehovoriac. Poviete si možno, ale to je drahé! Ale nie vždy. A hlavne pozrime sa, na čo všetko sme schopní minúť peniaze. Tak prečo musí byť zrovna jedlo lacné? Jedlo, ktoré ako jedno z mála vecí, ktoré si naozaj potrebujeme na naše prežitie? A pozor, hodnota jedla nie je len v jeho gramáži. Vitamíny, minerály, kalórie a jemné energetické pôsobenie na človeka sú oveľa dôležitejšie ako množstvo zjedenej potravy.

Nuž, ale nebudem vám prezrádzať všetko. Myslím, že základný odkaz je jasný: toto je kniha ktorú treba čítať! Ideálne aj viac krát, pretože fakty, myšlienky aj aplikácie v nej obsiahnuté sa pri jednom čítaní (v mojom mozgu) ani nedajú absorbovať. Na záver len vypichnem hlavné motto knihy:  "Príbeh oddelenosti, ktorý sme žili doteraz, oddelenosti od prírody, od ostatných, od seba samého by sme mali vymeniť za Príbeh spolu bytia. Tak dokážeme uskutočniť zmeny, ktoré sú potrebné na to aby sme tu žili v spokojnosti aj ďalej."

P.S. ak by ste o knihu mali záujem, viem vybaviť cez prekladateľa...