U nás vo firme sme mali doteraz jednu vegetariánku a ostatní traja mäso jedli. Janči sa však rozhodol vrátiť ku svojim vegetariánskym koreňom. Týmto rozhodnutím sa pomer vyrovnáva. Príčiny prečo ľudia mäso nejedia je viacero, myslíme si však že sú dve hlavné, ktoré vo svete prevládajú. Niekto neje mäso kvôli zdraviu, iní zasa kvôli súcitu so zvieratami. Toto platí prevažne na západe, resp. v tej bohatej časti sveta kam patríme aj my, kde je mäsa dostatok. Pomaly sa však začína objavovať aj tretí dôvod a to je ekológia. A to bol aj Jančiho dôvod.

Uhlíková stopa mäsa je obrovská.

My v BezOdpadu sa snažíme znižovať náš negatívny vplyv na planétu, ale žiaľ autá nevieme ihneď prestať používať, pretože bývame na dedine. Dokonca ani jednorazové plasty nevieme úplne eliminovať.  Zato však prestať jest mäso nie je až také náročné. Áno sú rôzni ľudia, s rôznymi telesnými konštitúciami, ale predstavte si, že by bola vojna a mäsa by bolo málo. Neumreli by sme. Boli by sme radi za hocijakú stravu.

Tak ako je to s tým zdravotným aspektom?

Sú ľudia ktorí, tvrdia, že mäso v črevách zahníva a nie je pre nás nevyhnutné. Sú však aj ľudia, ktorí tvrdia, že mäso je esenciálna súčasť našej stravy. Myslíme si, že tu sa netreba rozprávať ani čítať veľa teórie. Tu sa jednoducho treba pozorovať. Ako sa cítite keď jete mäso každý deň? A ako sa cítite keď ho jete 1x do týždňa?  A čo keď ho vyradíte úplne. Po pár mesiacoch sami na sebe zistíte kedy ste sa cítili najlepšie. Ak k tomu potrebujete západnú vedu, dajte si zmerať krv a všetky ostatné parametre u doktora. Telo vám samé povie čo je pre neho najlepšie. Reči typu: homo sapiens sú lovci a zberači sú príliš veľké zjednodušovanie.

Etika vegetarianstva

Etický dôvod nejedenia mäsa vychádza zo súcitu a zodpovednosti voči všetkému živému. Keby sme si všetko skonzumované mäso museli sami chovať, nejedli by sme ho tak veľa. Zvieratá by mali prirodzenejší výbeh. Prirodzenejšiu stravu a boli by v bližšom kontakte s ľuďmi, čo by tiež prispelo k ich lepšiemu životu. Už to by viedlo k zníženiu zabíjania. Ľudia s naozaj rozvinutým súcitom voči živým bytostiam ich zabiť nedokážu vôbec.

Ekológia nejedenia mäsa

Teraz pridáme aj pár faktov, nie len naše osobné názory. Už len základný internetový prieskum vám ukáže, že hovädzie a jahňacie mäso má najvyššiu uhlíkovú stopu spomedzi všetkých potravín. Čo je uhlíková stopa sa dočítate
TU. Oxid uhličitý (CO2) nie je to jediný plyn, ktorý otepľuje planétu. Ostatné plyny (ako metán ktorý produkujú zvieratá, oxidy dusíka a pod.) sa prerátavajú na merné jednotky CO2. Posledné výskumy z roku 2020 ukazujú, že vedci spravili pár chýb. Napríklad tým, že zabudli zarátať životnosť metánu (krátka) voči životnosti oxidu uhličitého (dlhá) a tak sú tie kravičky so všetkým tým vyprodukovaným metánom ekologickejšie ako sa na prvý pohľad zdalo. Stále však platí, že mäso má najväčšiu uhlíkovú stopu. Najlepšie je to vidieť v príkladoch kde je to prerátané na kalorie. Napríklad na 1000Cal jahnacini pripadá 20.9Kg CO2, zatial čo na tých istých 1000 kalorií kravička vyprodukuje len 13.8Kg CO2. Veľý rozdiel? Hm, ale všetko ostatné sú už len jednociferné čísla, a taká šošovica už „vyprodukuje“ len 0.8Kg CO2/1000kal. Vidíte ten rozdiel? To je 26x menej! A vy ste pritom rovnako najedení a prijali ste rovnaký podiel kalórii!
Aha, teraz si mnohí asi hovoríte a čo bielkoviny!? Predsa mäso má najviac bielkovín. Nuž to nie je pravda. Je to podobný mýtus ako, že kravské mlieko je potrebné pre vývoj kostí! Napríklad 100g šošovice obsahuje 24g bielkovín a Hovädzia sviečková 22g. Nie je to veľký rozdiel, ale pri bielkovinách každý gram zaváži, pretože priemerný denný prísun je okolo 60g. Pozrite si tento graf. Ďalšie argumenty sú vitamín B, Zinok, Aminokyseliny... same story! Áno mäso ich obsahuje, ale aj iné potraviny ich obsahujú. A opäť mnohé v oveľa väčších množstvách. Výhoda mäsa je, že ak to s ním človek nepreháňa, tak naozaj dostane do svojho tela všetko potrebné bez toho aby musel veľa rozmýšľať nad pomerom Amínokyselín, gramoch proteínu a iných zložitých biochemických reakciách vo svojom tele.  Ak sa niekomu nechce si o tom veľa zisťovať a má pocit, že by nejedením mäsa hazardoval zo svojim zdravím, tak je pre neho najjednoduchšie mäso konzumovať. Súhlasím. Mám však k tomu zopár keby:

1.         Keby nás nebolo 7 miliárd
2.         Keby sme mäso nejedli 3x denne, každý deň v roku!
3.         Keby sme si svoje mäso vychovali sam        
4.              Alebo aspoň keby sme sa chovali k zvieratám s rešpektom.

Konzumácia mäsa neustále rastie. Už to nie je ako pred pár desaťročiami, či pred 100 rokmi! Je nás oveľa viac a zároveň oveľa viac ľudí mäso konzumuje pravidelne! Takže mäsokombináty nestíhajú nasýtiť dopyt. Alebo doplniť našu nenásytnosť?

Na záver niečo pre fajnšmekrov.

Minule som sa na túto tému bavil s Jožkom Fekiačom z Divokých záhrad.  On je nadšený mäsožrút a tak bola diskusia viac ako plodná. Podľa neho výskumy zaoberajúce sa uhlíkovou stopou mäsa, nezahŕňajú faktory typu: keď krava žuje trávu, tak má krk pri zemi a tak jej grgy (ktoré sú spolu s prdmi hlavným zdrojom CO2 stopy hovädzieho) sú sčasti absorbované špeciálnymi metán-papajúcimi baktériami v zemi. Kravy totiž produkujú enormné množstvo metánu vo svojom prvom žalúdku a metán je 34x silnejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý. Čiže voľne sa pasúca krava má oveľa nižšiu uhlíkovú stopu ako krava čo slnko sveta nevidí. Alebo ovce. Však spásajú trávu, ktorú potom nemusíme kosiť benzínovými kosačkami. A čo doprava? Bežné hovädzie je z Argentíny. Samozrejme väčšina mäsa je balená v plaste. Čiže nie je mäso, ako mäso. Ak si ho dochováte sami, jeho uhlíkovú stopu určite zmierňujete. K čomu sme s Jožkom dospeli bolo, že bežné štatistiky sa zameriavajú na mestského konzumenta a ten si teda svoje mäso dochovať nemôže, ani bežný majiteľ domu neprestane kosiť svoju trávičku hneď ako prerastie nad 2cm ultra rovnou kosačkou. Porovnávať však uhlíkové stopy jednotlivých ľudí –mestských, dedinských, farmárskych vôbec nie je jednoduché. Takže do tejto problematiky sa púšťať už nebudeme.  

Ja som sa rozhodol za seba. Rok mäso jesť nebudem. Mám tak lepší pocit. Je to pre mňa jednoduchšie ako nepoužívať auto a aspoň svojou troškou prispievam k lepšej budúcnosti.