Body Zlomu - prvá časť

20.02.2021
  • Body Zlomu - prvá časť

Zero waste

Všetkým už je jasné, že separácia odpadu nestačí. Pozrite si kopy odpadu na skládkach. To chceme všetko len tak zakopať pod Zem? Vynájdenie plastu bolo pôvodne (okrem iného) záchranou zvierat pred zabíjaním. Zo slonoviny sa totiž vyrábali rôzne predmety, od biliardových gulí až po hrebene. Po necelom storočí sa však z plastu stáva záhuba. Hlavne keď sa jedná o jednorazovú záležitosť so životnosťou 15 minút - kto pozná príbeh igelitového sáčku, vie o čom je reč. Aj preto prišiel životný štýl zvaný zero waste – po našom BezOdpadu, ale výstižnejší sa zdá udržateľný život. Nejedná sa len o minimalizovanie odpadu, ale aj šetrenie pohonnými hmotami, neplytvanie potravinami, udržateľné poľnohospodárstvo, oprava pokazených vecí, používanie vecí z druhej ruky, šetrenie, úcta. Jednoducho život smerujúci k nulovej uhlíkovej stope. 

Body zlomu

Parížska deklarácia by mala zaručiť globálne oteplenie pod 1.5°C. Asi to prekročíme.  Čo to znamená? Pi oteplení o 1.5 °C sú ohrozené „iba“ Koralové útesy. Oteplenie o 2°C môže priblížiť ku kolapsu už väčšinu nižšie opísaných planetárnych systémov. Ak teraz nič neurobíme, oteplenie do konca tohto storočia bude min 4°C, horný odhad je až 8°C. Aké systémy máme na mysli? Vedci identifikovali týchto 10 ekosystémov, ktoré pri určitom globálnom oteplení prejdú bodom zlomu. Niektoré z nich začnú zanikať, iné naopak vzniknú, či zosilnia svoju intenzitu. Výsledný efekt bude mať katastrofálne následky pre celú planétu.

·         Koralové útesy v Karibiku a Oceánii

·         Tropické dažďové pralesy

·         Severské ihličnaté lesy

·         Permafrost

·         Horské ľadovce

·         Extrémne vlny horúčav

·         Ľadovce v Arktíde a Grónsku

·         Golfský prúd

·         El Ňiňo

·         Zmena monzúnového prúdenia v Indii

Masové vymieranie

Doteraz ich bolo 5, práve prebieha 6-te. Všetky, okrem toho keď vymreli dinosaury, spôsobila zmena klímy. Vymieranie pred 252 mil. rokov sa začalo tak, že uhlík ohrial planétu o 5°C, uvoľnil sa metán a ten to ešte zrýchlil. Skončilo sa to vyhynutím 97% všetkého živého na zemi.  V súčastnoti vypúšťame uhlík do atmosféry 10x rýchlejšie než vtedy. Pri oteplení o 4°C  bude bežnou realitou vlna horúčav, ktorá bola v roku 2003 smrteľná pre mnohých ľudí v USA. Keď dosiahneme oteplenie o 6°C, tepelný stres v Madride bude väčší, než je teraz v Bahrajne (SA) – jedno z najteplejších miest na planéte. A teplota v Bahrajne vyvolá hypertermiu aj u spiacich ľudí. Pri 7°C sa rovník stane neobývateľným... Ľudia tam vôbec nebudú môcť chodiť po vonku. Pre ľudský organizmus je totiž pobyt v teplote nad 40°C počas viac ako pár hodín smrteľná. Telo sa nemá ako ochladiť.

Odhad je, že v roku 2100 budú najchladnejšie mesiace v Južnej Amerike a Afrike teplejšie ako boli najteplejšie mesiace v roku 1990.

Koralové útesy a Oceány

Už teraz je isté, že z mora sa stane zabijak: pokiaľ neznížime emisie tak do konca storočia stúpne hladina o 1,5 až 3m. Asi 1/3 najväčších miest na svete leží na pobreží mora. Okolo 600 miliónov ľudí dnes žije vo výške do 10 m.n.m. Oceány vstrebávajú viac ako 1/3 CO2 zo vzduchu. Super! Inak by to tu bolo oveľa horšie. Ale výsledok je okyslenie vody, ktoré samo o sebe môže zvýšiť oteplenie o 0.5°C už v tomto storočí. Vedie to k tzv. bieleniu koralov čiže ich umieraniu. Koraly sú útočiskom pre ¼ života v mori. Potrava pre ½ miliardu ľudí. Slúžia aj ako pohlcovače vĺn. Zo všetkých tu spomínaných systémov sú najzraniteľnejšie. Pri oteplení o 1.2°C neprežijú. A túto hodnotu dosiahneme pravdepodobne veľmi skoro.

Keby pH ľudskej krvi kleslo tak ako pH oceánov za poslednú generáciu, tak by to vyvolalo záchvaty, kómy aj náhlu smrť.

Tropické dažďové pralesy

Žijú v nich dve tretiny živočíšnych a rastlinných druhov planéty. Ohrozuje ich ťažba a vypaľovanie. Pri oteplení o 3-4°C dôjde k úhynu stromov vo všetkých dažďových pralesoch. Pozrite si toto video

Severské ihličnaté lesy

Tajgy sú najväčším planetárnym ekosystémom, ktorý zaberá až 11% súše. Otepľovanie vedie k suchu, následným požiarom, premnoženiu podkôrneho hmyzu a postupnému nahrádzaniu lesov stepou. Rovnako ako pri pralesoch aj tieto lesy uhynú pri 3-4°C oteplení.

Smerujeme k nedýchateľnému vzduchu. My potrebujeme O2, ale vo vzduchu je aj CO2 a jeho hladina stále rastie. Teraz je na hodnote 400ppm (častíc na milión). Trend je taký že na konci storočia by to mohlo byť 1000 ppm. Pri takejto hladine CO2 sa odhaduje pokles kognitívnych schopností o 21% v porovnaní s tým čo dýchame dnes. Už teraz za 1 deň zomrie 10000 ľudí vinou častíc ktoré sa uvoľňujú spaľovaním fosílnych palív. Dym z požiarov ročne zabije 340 tis ľudí. Sčasti je to spôsobené klimatickou zmenou, ktorá predlžuje obdobie požiarov. Len v USA je to od 1970-2020 o 78dní za rok.

Extrémne vlny horúčav

Už dnes ohrozujú zvieratá aj ľudí v niektorých regiónoch planéty. Teploty nad 45°C, ktoré v roku 2019 postihli Austráliu, viedli k vyhynutiu tretiny populácie kaloňov. Vymieranie zvierat, či rastlín bude viesť ku kolapsom lokálnych ekosystémov. Vlny horúčav budú stále častejšie a budú znamenať veľké ohrozenie aj pre ľudské zdravie. Vedci Burker a Hsiang vyčíslili vzťah medzi teplotou a násilím. Podľa nich oteplenie o 0,5°C vedie k nárastu pravdepodobnosti ozbrojeného konfliktu o 10 až 20%. Klimatológia nie je jednoduchá, ale ak by toto bolo reálne, tak pri oteplení o 5°C by na planéte bolo o 50% viac vojen ako teraz. V Sýrii klíma (sucho) prispelo ku konfliktu (ale napr. v Libanone nie).

·     To všetko vedie ku zníženiu až koncu jedla. Každý 1°C oteplenia zapríčiní zníženie úrody o 10% možno až 15%. To znamená, že ak by na konci storočia bolo o 5°C teplejšie, tak by sme tu mali 2x menej úrody pri dvojnásobnom počte ľudí ako teraz. Na výrobu mäsa je to ešte horšie. Každá 1 kalória mäsa je rovnako náročná na získanie ako 16 kalórií obilia. Nezabúdajme na to, že už teraz hladomor zabije každý rok cca 9mil ľudí (viac ako AIDS, malária a tuberkulóza dokopy).  Je však pravda, že toto číslo za posledných 30 rokov kleslo. Pozri TU



Pokračovanie uverejníme o týždeň :-)