Pokračovanie prvej časti:

Ľadovce v Artktíde a Grónsku

Rozpad ľadovca z dôvodu rastúcich teplôt sa stále zrýchľuje. A navyše ešte posilňuje ďalšie otepľovanie – menej ľadu znamená viac absorbovaného tepla tmavšou hmotou a vodou, teda ešte menej ľadu. Oteplenie iba o 1,5°C dáva šancu, že ľad sa v Arktíde počas zimy bude tvoriť aspoň čiastočne, oteplenie nad 2°C v dlhodobom horizonte znamená Arktídu bez ľadu. Roztopenie ľadovca v Grónsku znamená rast morských hladín. Jeho kompletný rozpad by ich zvýšil o 2 metre. Rozpad západoarktického ľadovca o ďalších 5m.

V roku 2013 topiaci sa ľad v Arktíde pretvoril Ázijské poveternostné vzorce. Následne Čína prišla o prirodzené ventilačné systémy čo viedlo k tomu, že sever krajiny je pokrytý nedýchateľným smogom

Index kvality ovzdušia:

·            Úroveň  medzi hodnotami 300-500 znamená vážne riziko dýchacích problémov. Ľudia by sa mali vyhýbať akejkoľvek namáhavej činnosti vo vonkajšom prostredí. Srdciari, pľúciari a starší ľudia cítia vážne zhoršenie ich zdravotného stavu. Čína mala tento index v roku 2013 na úrovni 800, kedy práve smog bol príčinou jednej tretiny úmrtí v celej krajne.

Permafrost

Permafrost, trvalo zamrznutá pôda, najmä na Sibíri a v Severnej Amerike, v sebe ukladá obrovské množstvo metánu. Odhad je, že je v ňom 2x toľko uhlíka ako je v súčasnosti vo vzduchu a to ešte vo forme metánu ktorý je 34x efektívnejší skleníkový plyn než CO2. Oteplenie o 2°C znamená roztopenie 28 až 53% permafrostu. Oteplenie o 3°C spôsobí prakticky jeho kolaps. Jeho postupný rozpad pridá k ľudským emisiám také množstvo uhlíka, ako keby sa  súčasné množstvá zvýšili o 10 až 30%       

Horské ľadovce

Himaláje, Andy, Kordiliery a Alpy. Zdroj pitnej vody pre množstvo ľudí. Ich zmenšovanie ohrozuje poľnohospodárstvo.

U nás na Slovensku je najväčší problém globálneho otepľovania pitná voda. Studne vysychajú v celej našej krajine. Podľa hydrológov za posledných 50 rokov klesli hladiny podzemných vôd na Slovensku o 10 až 50 centimetrov. Navyše, podľa siedmej Národnej správy o zmene klímy SR budú v rokoch 2075 až 2100 celkové úhrny zrážok nižšie o desať percent a budú oveľa nerovnomernejšie. Zásoby využiteľných vodných zdrojov klesnú o 30 až 50 percent. [1]

Golfský prúd

Je to silný teplý prúd, práve vďaka ktorému má Európa oveľa miernejšie zimy a celkovo teplejšie podnebie ako lokality na rovnakých rovnobežkách, napríklad v Azií. Od roku 1950 postupne slabne a tieto zmeny môžu negatívne ovplyvňovať počasie u nás.

El Ňiňo

Striedanie teplých a studených období v Pacifiku známe aj ako fenomény El Ňiňo (teplý) a La Niňa (studený) spôsobuje extrémne výkyvy počasia – povodne aj suchá v Južnej Amerike. Oteplenie o 1.5°C môže zvýrazniť efekt El Ňiňo, ktorý bude až 2x častejší ako v súčasnosti.

Zmena monzúnového prúdenia v Indii

V Indií naopak môže zásadná zmena monzúnu ohroziť oblasť, kde žijú milióny ľudí, ktorí budú ohrození záplavami a suchom. To vytvorí tlak na výrobu a distribúciu potravín.

Čo s tým?

Viac ako polovicu CO2, ktoré ľudstvo dúchlo do atmosféry počas celej svojej histórie, sme vypustili za posledné 3 desaťročia. Od konca druhej svetovej vojny je toto číslo 85%. To znamená, že v priebehu jednej generácie nás globálne otepľovanie doviedlo na pokraj planetárnej katastrofy a tiež že kamikadze misia priemyselného sveta je príbehom jednej dĺžky života. Zníženie emisií nestačí. Musíme zachytiť a odstrániť tie emisie, ktoré sme už vypustili. Ak chceme dosiahnuť aspoň ciele Parížskej dohody, Emisie CO2 z energetiky a priemyslu musia do roku 2050 klesnúť v každom desaťročí o polovicu. Zatiaľ stále rastú. Emisie z využívania pôdy (odlesňovanie, kravské plyny) sa budú musieť vynulovať. A budeme musieť vynájsť technológie, ktoré každý rok odstránia z atmosféry dvakrat viac CO2 ako v súčasnosti rastliny na celej planéte. Aj vám sa to zdá nemožné?

Zdroje:

[1] https://www.greenpeace.sk/clanok/3870/urody-su-horsie-ovocie-mrzne-ludia-nevladzu-co-sa-stalo/

[2]  David Wallace Wells, Dennik Sme (25.9.2020)