Pochádza z Malej Ázie , Iránu a Sýrie a pestuje sa vo všetkých subtropických oblastiach. Rozšíril sa do celého Stredomoria a pôvodné kultivary boli dokonca prirodzenou súčasťou subtropických lesov. Vavrín mal významné postavenie v gréckej mytológii , a to najmä ako posvätná rastlina . Dožíva sa aj viac ako 300 rokov.

V kuchyni

Bobkový list patrí k tradičnému koreniu v slovenskej kuchyni . Prepožičiava typickú chuť niektorým omáčkam (najmä sviečkovej a rajčinovej ) , gulášom a polievkam, nakladaným uhorkám a hubám . Je vhodný do marinády na mäso . Bobkový list sa nesmie dlho variť, inak zhorkne. Mletý sa pridáva až do hotového pokrmu. Veľmi úspešne ho vieme používať pri konzervácii mäsa a rýb , pri nakladaní zeleniny , húb a uhoriek . Hodí sa k zverine , na mäso na ražeň .

Pre zaujímavosť

Vavrínový strom bol zasvätený Apolónovi, gréckemu bohu veštby a básnictva. Jeho spojenie s veštením malo svoje opodstatnenie, pretože vo väčších dávkach pôsobia jeho listy mierne narkoticky, a preto môže navodiť tranz. Strecha Apolónovho chrámu v Delfách bola zhotovená iba z vavrínových listov ako ochrana pred čarodejníctvom a chorobami. Neskôr sa vavrínový veniec stal symbolom dokonalosti a korunovali sa ním básnici a atléti. 

[zdroj]