Klíma, potraviny, ceny a otázky s tým spojené
10.06.2021
Všetci potrebujeme
potraviny. Niektorí ľudia si ich dopestujú sami, no v modernom svete si
ich väčšina z nás nakupuje v obchode. Pri nákupe je nevyhnutný obal. Obaly
sa používajú už dlhú dobu. Neustále „vylepšovanie“
výrobných procesov a posadnutosť dokonalosťou nás však dohnali do bodu, kde balíme do igelitu aj drevenú kocku na hranie, alebo
papierovú krabičku od čaju. Nemusíme sa zameriavať len na extrémy. Aj
ryža, či hrozienka sú balené v jednorazových vreckách, len kvôli našej
pohodlnosti a úspore času, ktorý neustále niekde naháňame. Obaly sú potrebné, avšak musia byť len
na jedno použitie? Potrebujeme mať zakaždým šošovicu
zabalenú v novom sáčku? Je nám jedno kde bola vypestovaná? Naozaj je v poriadku, ak ku nám cestuje až z Indie? Záleží nám na tom ako bola vypestovaná? Čím bola striekaná?
Hlavne nech je čo najlacnejšia? Čo všetko sa skrýva za nízkymi cenami? Táto posledná otázka, by si zaslúžila zvlášť článok (možno nabudúce...). V dnešnom rýchlom svete sa nad takýmito
otázkami väčšinou nezamýšľame. Ryža, šup do košíka, cestoviny šup do košíka, pokladňa,
zaplatím a idem domov.
Je nám jasné, že dnes sa už len málokto
stravuje na hrachu a ovsenej kaši. Zahraničným produktom sa nevyhneme.
Avšak všimli ste si odkiaľ je hrach, ktorý máte doma? Alebo musí byť
kakao až z Číny? Slovenské poľnohospodárstvo je dlhodobo podvyživené.
Mnohé produkty, ktoré sa u nás kedysi tradične
pestovali nie sú dostupné. Prípadne niektoré sa stále pestujú, avšak nedajú sa
u nás vylúpať, či prečistiť na prijamý predaj. Ani v našom obchode sa nevyhýbame zahraničným produktom. Jednu zásadu však máme: čo sa
dá zohnať lokálne máme lokálne.
A čo to sprofanované BIO označenie? Pre nás BIO
produkty nie sú primárne o zdraví. Nemali by sme ich kupovať, len pretože chceme
zdravo žiť. Bio produkcia je hlavne o spôsobe pestovania. Bio poľnohospodárstvo je oveľa
šetrnejšie a tým pádom dlhodobo udržateľné. Možno ďalšia dobrá otázka: čo vlastne chceme udžať? Pokiaľ je to naše blaho, hospodársky rast a lacné ceny, tak kupovaním konvečných potravín v hypermarketoch ideme po dobrej ceste! Čo na ceste, však to už všetko máme! Až na to, že opak je pravdou. Konvenčná
produkcia spôsobuje veľa neblahých efektov v konečnom dôsledku nás o blaho pripraví. Stratíme pôd, vodu, včely a iné dary zeme. Pri konvenčných produktoch sa
optimalizujú vstupy a výstupy na maximalizovanie produkcie. Vďaka tomu
máme také lacné potraviny, vďaka tomu máme hojnosť všetkého (v tomto kúte sveta). Avšak za akú cenu?
Keby sa do ceny potravín pripočítala uhlíková
daň, cena konvenčných produktov by bola mnoho krát väčšia ako cena ich BIO
ekvivalentov. My nie sme zástancami daní, reštrikcií ani dotácií. Podľa nás
treba rozvíjať súcit a láskavosť. Namiesto uhlikovej dane, by skôr mohla prísť holistická podpora permakultúrnych farmárov. Ale ako faktor na zamyslenie je návrh s uhlikovou daňou dobrý nápad.
Pozrime sa na to inak. Svojim deťom chceme dať len to najlepšie
a robíme to úplne prirodzene. Nikto nás nemusí motivovať pochvalami, alebo
strašiť pokutami. Nestaráme sa o naše deti zo strachu pred kontrolou zo sociálky ani kvôli tomu aby sme vyzerali
dobre pred susedmi. Dokonca ani
z vypočítavosti aby sa o nás mal kto postarať v starobe. Robíme
to z lásky. Podobne by to malo byť i s
environmentálnymi činmi. Ani tieto nemajú byť
motivované strachom z pokút a ich ekonomických dôsledkov. Nechceme platiť viac za smeti?
Nechceme platiť daň za dve autá v rodine?
Ale žiť na zemi kde nezostane kúsok autentickej prírody chceme? Chceme
neustále zvyšovať náš ekonomický rast? Naše HDP, náš blahobyt? Do kedy? Už ste
určite niekde čítali slová Indiánov kmeňa Cree, ale hodia sa aj sem: Až keď sa vyrúbe posledný strom, otrávi posledná rieka,
uloví posledná ryba, až vtedy pochopíme, že peniaze sa nedajú jesť.“
Žiaľ naše lacné potraviny, lov na akcie, nakupovanie
v hyper-mega marketoch,
ľahostanosť voči krajine pôvodu
a nezáujem o ekologickú produkciu a spôsob balenia vedie presne k takejto
neblahej budúcnosti.
Možno si hovoríte, že vy si na takéto veci dávate pozor.
Super! Supermarkety však prosperujú. Hypermarkety naďalej ponúkajú jablká
zo španielska a fazuľu z Myanmarska. Prečo? Lebo je dopyt. Lebo nemáme záujem pozerať sa na iné údaje ako cena. Myslieť si, že ja ako jednotlivec nič nezmôžem je mylné! Práve naopak, všetko stojí
a padá na nás ako jednotlivcoch. Politici budú robiť len to, na čo im dáme
my mandát. Predajcovia budú predávať len to, čo budeme my kupovať. Nestane sa
tak zo dňa na deň. Ale tak ako sa postupne dajú zmeniť slovenské lesy na lacnú štiepku (ach jaj), tak sa postupne
dá zmeniť aj prezidentský palác na úrad riadiaci sa princípmi zero waste a
cirkulárnej ekonomiky (juchú).
Mnohé z týchto myšlienok pochádzajú z geniálnej knižky od Charlesa Eisensteina - Klíma: Nový príbeh. Už sa teším na článok čisto o nej.