Špalda je druh rozpadavej pšenice. Bola pestovaná v Európe už pred 8000 rokmi, pestovali ju Egypťania, Kelti aj Germáni. Za pravlasť špaldy je všeobecne pokladaná Mezopotámia. V histórii bola špalda obľúbená pre svoju orechovú chuť najmä v nemecky hovoriacich krajinách. Za jej významný pokles v pestovaní môže predovšetkým nástup Adolfa Hitlera, ktorý vydal zákon zakazujúci jej pestovanie. Potreboval zintenzívniť nemecké poľnohospodárstvo a špalda má nižšiu výnosnosť. Postupne ju vytlačila pšenica ozimná, ktorá má väčšie výnosy a lepšie vlastnosti pre pekárov. 

Špalda a naše zdravie

Špaldové zrno má vysoký obsah tzv. "pomalých" sacharidov (pomaly sa vstrebávajúcich). Je cenená predovšetkým pre vysoký obsah kvalitných rastlinných bielkovín. Zo zdravotného hľadiska sa špalde pripisujú pozitívne účinky na stimuláciu imunitného systému a cení sa jej ľahká stráviteľnosť a kratšia doba varenia než u pšenice ozimnej.

Klíček špaldy je významným zdrojom nenasýtených mastných kyselín, vitamínov a to najmä skupiny B, rastlinných enzýmov, a ďalších cenných látok, najmä: fosfor, horčík, meď a zinok. Ďalej potom obsahuje látku zvanú Tiokyanatan, ktorý spolu s beta karoténom pôsobí regeneračne na telové bunky a chráni proti infekciám. Vláknina obsiahnutá v špalde má jemnú štruktúru vlákien a podporuje trávenie a črevnú peristaltiku.

Naklíčená špalda a špaldové osivo (mladé lístky - môžu sa vypestovať doma v kvetináči alebo na záhone) sú zdrojom vitamínov, minerálnych látok a rastlinných enzýmov. Ich zvýšený príjem je dôležitý zvlášť na konci zimy a v predjarí - pôsobí pri prekonávaní jarnej únavy a pri prevencii chorôb.

Pre náš organizmus je vhodná očistná kúra s pšenicou špaldou, keď tri dni jeme len varenú špaldu (množstvo nie je obmedzené). Musíme pri tom dbať na dostatočný príjem tekutín, aspoň 2-3 litre denne (v lete i viac) .Túto kúru je vhodné opakovať každý mesiac.

V kuchyni

Celé zrno špadly prepláchneme, na noc namočíme, uvaríme (správne uvarené zrno by malo byť nafúknuté a puklé, ako keby sa smialo) – používa sa ako príloha, do rizota, na kaše, rozomletá – do karbanátkov, do sekanky…Ekonomickejšie a  rýchlejšie pripravíte špadlu tak, že do termosky nasypete omyté zrná, zalejete vriacou vodou a necháte cez noc stáť. Ráno je zrno hotové. 

Špaldu si môžete dať na raňajky - ako vločky, chrumkavé špaldové müsli, či špaldovú kávovinu - bezkofeínovú náhradu kávy. Na obed si so špaldovou celozrnnou múkou pripravíte halušky, pirohy, lokše, palacinky, alebo zahustíte sýtu polievku. Na zahustenie, či obohatenie týchto jedál vlákninou môžete využiť aj špaldové otruby - je to vonkajšia vrstva zrna, ktorá sa odstraňuje pri mletí bielej múky, no obsahuje najviac dôležitých vitamínov a minerálií. Výbornou prílohou, či súčasťou šalátu je aj obrúsené zrno špaldy - tzv. kernotto. Okrem toho rôzne tvary cestovín zo špaldovej celozrnnej múky - napríklad penne, špirály, rezance, či drobná tarhoňa poslúžia na tisíc spôsobov! Po obede si zamaškrtíte na sladkom ovocnom koláči zo špaldovej múky a na večeru si dajte kúsok špaldového kváskového chleba alebo pečivo so zeleninou. 

Pre zaujímavosť

Už v 12.storočí Sv. Hildegarda povedala: "Keby už človek nemohol nič jesť a nič mu nepomáhalo, špalda ho postaví na nohy." Odporúčala špaldu pri viacerých zdravotných problémoch - proti nedostatočnému prekrveniu, na nervovú výmenu látok, na dodanie sily svalom, väzivám a pletivám. Popísala ju ako základný článok potravy, pretože "je to najlepšia obilnina". Podľa Hildegardinej zdravovedy by sme mali jesť najmä celozrnný pšeničný, alebo biely špaldový chlieb a pečivo. Avšak špalda v akejkoľvek forme - či ako zrno, otruby, krupica, či múka - vždy si zachová svoj ozdravný účinok.

Špalda

  • 1.06€

Viac informácií o obaloch.

  • Dostupnosť: Skladom
Krajina pôvodu
Česko
Alergény
obilniny (1)